nebeské dni (SPOMIENKA NA MODRÝ AUTOBUS)

Belasý autobus cestami zmodráva,
jasnejú oblaky, nebeský baldachýn.
V kolesách vietor príbehy rozpráva,
obzory unáša, mení na jazmín.

Do diaľky odnáša unavené kosti,
z divokej krásy ciest noc vysáva med.
Ježiško z krížnych ciest, spievam ti k radosti,
unavené tmou, svetlo kĺže vpred.

Vietor kníše klas,
spieva druhý hlas.

Už kolíše steblá klasov,
deň zažíha, žehná krásou.
Nebeský chlieb, pole lásky,
naveky znie, zlatí klásky.

Nad oheň západov nádej premenená,
bledučká horí v nej tvoja štíhlosť lona.
Čakám až sa vrátiš, dievčina bezmenná,
iskierka trbliece, jej prsteň neskoná.

Hlavou mi duní stratený nápev piesne,
rezavé ticho rán čierny drozd preklína.
V pohári vädnú utopené tiesne,
teplá nad konečnou, z hviezd padá perina.

© SI