Kráčaj, kráčaj priateľ môj,
v pravosti túžby, sna i dúhy,
sprievodca svetla ti požičia rád,
tvoj čas na príbeh, krátky či dlhý.

Stojíš na vlastných nohách,
si ako posledný deň v raji,
tak nahý v obavách, tíšiš strach.

Ten starý muž tam na dláždení,
je ako ruža na vrchu v máji,
je všetkým čo bolo a príde.

Je znamením,

že šťastie na tŕni pramení,
krása je na svadbu a láska na každý vzdych.
Ak ju nemáš, kráčaš len v kamení,
nad cestou nestrhneš, neschytíš druhý dych.

Dávaš mi veľa, to nemôžem vziať,
nad knihou v svieci, v oku Abraháma,
konečne dospelý, nechcem to vzdať,
kráčame spolu do neznáma.

© SI